Počasie nám konečne praje, slniečko svieti a všetkých nás to ťahá k vode. V čase letných horúčav Vás pozývame stráviť príjemný deň na termálnom kúpalisku Veronika v Rajci.

Historická lesná úvraťová železnica tvorí organickú súčasť Múzea kysuckej dediny v Novej Bystrici - Vychylovke. Je zachovanou a funkčne obnovenou časťou bývalej Kysucko-oravskej lesnej železnice (KOLŽ), ktorá vznikla v roku 1926 spojením lesných železníc vybudovaných v roku 1915 - 1918, kysuckej - z Oščadnice do Chmúry (Nová Bystrica, časť Vychylovka) a oravskej - z Lokce do Erdútky (terajšej Oravskej Lesnej). Spojenie oboch železníc sa uskutočnilo vybudovaním spojovacej trate z Erdútky do Chmúry. Po spojení dosiahla celková dĺžka KOLŽ takmer 110 km, z toho 61 km hlavnej trate, zbytok tvorili odbočky, ktoré sa budovali, rušili, predlžovali alebo skracovali podľa potreby odvozu vyťaženého dreva. Prevádzka na KOLŽ bola ukončená na konci roku 1971 z dôvodu jej zrušenia a okrem 8 km dlhého úseku Chmúra - Tanečník, v ktorom sa nachádzal cenný úvraťový systém, bola ostatná trať demontovaná.

Múzeum kysuckej dediny vo Vychylovke - národopisná expozícia v prírode Kysuckého múzea v Čadci. Prípravy na vznik expozície v prírode sa začali krátko po vzniku Kysuckého múzea a základný kameň tejto expozície bol položený 11. 10. 1974. Prioritná bola záchrana najcennejších pamiatok ľudovej architektúry z obcí Riečnica a Harvelka, ktoré mali zaniknúť z dôvodu výstavby vodnej nádrže Nová Bystrica.

Národopisná expozícia sa usiluje o rekonštrukciu sídelnej krajiny a životného prostredia, s prezentáciou ľudovej architektúry a spôsobu života i kultúry ľudu na Kysuciach v druhej polovici 19. storočia a prvej polovici 20. storočia.Sezónna prevádzka v národopisnej expozícii je každoročne v mesiacoch máj - október.

Kaštieľ v Radoli patrí medzi najstaršie kultúrne pamiatky na Kysuciach. Okolnosti stavby kaštieľa sú zatiaľ dosť nejasné. Po rekonštrukcii kaštieľa tu je od roku 1983 sprístupnená stála expozícia Kysuckého múzea v Čadci, v roku 2002 čiastočne reinštalovaná. Na prízemí kaštieľa sa nachádza expozícia Staršie dejiny Kysúc, ktorá na podklade archeologických exponátov dokumentuje prvé stopy po ľudskej činnosti a najstaršie osídlenie kysuckej oblasti. Sú tu zaujímavé exponáty, ktoré pochádzajú z obdobia paleolitu až po dobu rímsku ako je zub - stolička z mamuta, rozličné úlomky.

Podobne ako v Lourdách, Medžugorí či vo Fatime sa aj na Kysuciach na vrchu Živčáková (788 m) Turzovčanovi Matúšovi Latušovi zjavila Panna Mária. Zvesť o zjavení Matky Božej sa rýchlo rozšírila, a tak na Źivčákovu začali prúdiť tisíce pútnikov z celého Slovenska a zo zahraničia. Domov si odnášali vodu z tamojšieho prameňa, ktorej sa pripisujú zázračné liečivé účinky. V roku 1992 dal kardinál Ján Chryzoston Korec súhlas na postavenie Kaplnky Panny Márie Kráľovnej pokoja, ktorú slávnostne vysvätil v októbri 1993.  Na Živčákovu možno vyjsť pešo z Turzovky a Vysokej nad Kysucou alebo sa vyviezť autom po novej asfaltovej ceste lemovanej zastávkami krížovej cesty, ktorá vychádza z Korne na severnej strane kopca.

Záhadné kamenné gule môžete nájsť v katastri mesta Čadca, časti Milošová – Megoňky a v Klokočove, v prírodnej rezervácii Klokočovské skálie. Nálezisko je súčasťou rozsiahlejšieho komplexu, ktorý sa tiahne v dĺžke 15 km a v šírke 500 m.  Obrovské kamenné gule sa vylupujú z okolitého kamenného podložia. Geológovia nemajú na vznik kamenných gúľ jednoznačnú odpoveď, pravdepodobne sú výsledkom zvetrávania. Kysucké kamenné gule sú skutočne vzácnym prírodným výtvorom. Podobné výtvory boli objavené v Kostarike, Mexiku a Novom Zélande. Priemer najväčšej z nich, ktorá sa nazýva Mary, je 3 m a nachádza sa v lokalite Megoňky.  Mnohé z nich si Kysučania odniesli domov ako dekoráciu do záhrady.

Kysucká hvezdáreň je špecializované zariadenie na odborno-pozorovateľskú, výskumnú, kultúrno-výchovnú a metodicko-poradenskú činnosť v oblasti astronómie a príbuzných prírodných vied. Pôsobí od roku 1986. Hvezdáreň organizuje rôzne podujatia, z nich najvýznamnejšia celoštátna súťaž Vesmír očami detí a Čo vieš o hviezdach, či letné astronomické tábory detí.




EKOSKANZEN V LIETAVSKEJ SVINNEJ
Ekoskanzen -"Malý svet veľkých prekvapení "sa nachádza v obci Lietavská Svinná pod hradom Lietava. V súčasnosti si tu môžete pozrieť prvky lietavskej architektúry, hospodársku vozáreň, drotáreň, kováčsku dielňu, miniSlovesko, spracovanie obilia, rezbársku dielňu, vodné kolesá, koniareň, konské podtroje, tkáčsku dielňu, kone a iné hospodárske zvieratá, liečivé okrasné a úžitkové rastliny. Najväčšou pýchou Ekoskanzenu sú štyri svetové unikáty : najväčšie drevené koryto, najväčší meč, najväčší kravský zvonec a najväčšia sekera .Všetky sú zaradené do Guinessovej knihy rekordov. Po prehliadke Ekoskanzenu sa môžete povoziť na koni, alebo sa zahrať na detskom zábavnom dvore.

SLOVENSKÝ ORLOJ V STAREJ BYSTRICI
Slovenský orloj patrí nielen medzi pozoruhodnosti obnoveného rínku v obci Stará Bystrica (spolu so Zbojníckou baštou, fontánou, zbojníckym kameňom), ale patrí i medzi jedinečné objekty v rámci Slovenska. Ide o prvý orloj na Slovensku, pretože má všetky atribúty, ktoré sa pre existenciu orloja vyžadujú. Srdcom orloja je tzv. astroláb, teda ciferník s astronomickými údajmi. Práve astroláb robí zo Slovenského orloja v Starej Bystrici jediný a prvý orloj na Slovensku. Bez astrolábu nemôže byť orloj orlojom. Vo vežičke orloja sú umiestnené dva zvony. Jeden zvon odbíja čas, druhý zvon vytvára zvukovú kulisu počas promenády apoštolov. Odbíjací zvon (cimbal) nesie názov sv. Juraj a text: Slovenský orloj Stará Bystrica R. P. 2009. Zvon dal odliať žilinský župan Ing. Juraj Blanár. Druhý zvon nesie názov Riečnická Madona a text: Na pamiatku zatopených obcí Riečnica a Harvelka dal odliať nitriansky biskup Mons. Viliam Judák.

SLOVENSKÝ BETLEHEM RAJECKÁ LESNÁ
Slovenský betlehem je nádherná expozícia, ktorá nezobrazuje iba Kristovo narodenie v meste Betlehem a jeho život, ale aj dejiny slovenského národa. Scéna Božieho narodenia sa nachádza uprostred diela a je začlenená do obce Rajecká Lesná. Okolo nej sú zastúpené všetky slovenské regióny svojimi najznámejšími miestami a pamiatkami. Hrady Devín, Bratislava, Trenčín, Orava, katedrály v Nitre, Trnave, Spišskej Kapitule, Košiciach a ďalšie. V pozadí sa týči Kriváň, jeden z tatranských štítov, ktorý je symbolom slovenskej krajiny.
Celé dielo je 8,5 m dlhé, 2,5 m široké a 3 m vysoké. Spolu je tu rozmiestnených cca 300 postáv, z ktorých sa polovica pohybuje. Slovenský betlehem v Rajeckej Lesnej vytvoril majster Jozef Pekara, ktorý začal na tomto diele pracovať v roku 1980.
Súčasťou budovy Slovenského Betlehemu je Galéria na prvom poschodí, kde sú vystavené drevorezby významných rajeckých rezbárov, ako Brieštenský, Veselý, Bača.

VLKOLÍNEC - Pamiatka UNESCO
Vlkolínec sa nachádza na Slovensku vo vnútorných Západných Karpatoch, v pohorí Veľká Fatra, vo výške 718 m.n.m., pod vrchom Sidorovo.Vlkolínec je mestskou časťou Ružomberka. Predstavuje trvalo obývanú obec, v súčasnosti s 29 obyvateľmi v 18 domoch z celkového počtu 55 domov Vlkolínec má rozlohu 797 ha, zastavaná časť s drevenou architektúrou horského a podhorského typu severného stredného Slovenska, podstatnú časť chránených objektov tvoria drevenice respektíve hospodárske dvory (usadlosti) . V roku 1993 bol zapísaný do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO ako unikátny krajinno-sídelno-architektonický komplex. Základnou hodnotou je vyvážená interakcia (vzťah a väzby) človeka a prírody, sídla a krajiny. V zozname pamiatkového fondu je zapísaných 73 objektov.
Vzácne stavby vo Vlkolínci - zrubová dvojpodlažná zvonica z roku 1770, zrubová rumpálová studňa z roku 1860, murovaný barokovo-klasicistický kostol Navštívenia Panny Márie z roku 1875.

ZOO BOJNICE
ZOO Bojnice je najstaršou a najnavštevovanejšou ZOO na Slovensku. Je umiestnená v krásnom prostredí susediacom s Bojnickým zámkom. Areál zoo sa nachádza v príjemnom rekreačnom prostredí kúpeľného mesta Bojnice v Trenčianskom samosprávnom kraji.
Zoologická záhrada je sprístupnená od roku 1955 ako rozšírenie myšlienky pracovníkov zámku chovať v priekope okolo tejto historickej stavby zvieratá. V súčasnosti sa rozkladá na ploche 41 ha, z čoho expozičnú časť tvorí 20 ha. Patrí k zoologickým záhradám všeobecného typu, tj. bez vyhranenej špecializácie na určité druhy zvierat. Medzi zaujímavé expozície patrí pavilón opíc, pavilón slonov, akvárium a terárium. V minulosti sa vyššia pozornosť venovala najmä odchovu rysov ostrovidov, bežcov (emu, nandu) a horských kôz.
Počet druhov chovaných v ZOO Bojnice je najväčší zo všetkých štyroch slovenských zoo, v závere roka 2008 to bolo celkovo 380 živočíšnych druhov v počte 1921 exemplárov. z toho 39 ohrozených druhov z Červenej knihy a 31 ohrozených druhov fauny Slovenska. Areál je čiastočne svahovitý, zalesnený a s prirodzeným členením jednotlivých expozícií.